Sme múdrejší ako starovekí Gréci?

Autor: Martin Hayek | 10.5.2012 o 23:18 | (upravené 10.5.2012 o 23:56) Karma článku: 4,47 | Prečítané:  214x

Z viacerých strán je počuť o pokroku. O tom, ako sme sa pohli dopredu takmer vo všetkých smeroch. Internet, moderné technológie. Jeden by si pomyslel, že v každom z nás bude driemať Aristoteles. Veď máme všetko na dosah ruky. Behom pár sekúnd sme schopní sa dostať k akejkoľvek informácii. Aká je však realita?

Na internete hľadáme porno, Farmville a špehujeme našich známych cez Facebook. Obzvlášť tých, ktorí trpia silnejšou formou internetového exhibicionizmu a nemajú problém so zdieľaním ich fotiek v podprsenkách pre širokú verejnosť. Pravdu povedať, minimálne v tomto asi nie sme až takí odlišní od Grékov. Veď ako hovorí Platón cez postavu jeho učiteľa Sokrata, "...najlepším možným druhom odmeny, je permanentný stav intoxikácie." (Republika, 363d) Spokojne sa necháme intoxikovať rýchlou formou zábavy. A prečo nie?

Pri Grékoch je si treba uvedomiť niekoľko vecí. Ich indoktrinácia zo strany spoločnosti nemala takú radikálnu a efektívnu formu ako tá, ktorej čelia deti v našej modernej spoločnosti. Absentoval u nich akýkoľvek druh histórie (najbližšou históriou pre Grékov bol Homér a Herodotus) a rešpekt k ľudským bytostiam nebol založený len na fakte, že existujú. Ako dobrý príklad môže poslúžiť príbeh Achilla. Jeho nezraniteľným miestom bola päta, nakoľko ho zaň matka držala pri kúpaní. Spýtajme sa takto, ktorá matka drží svoje decko za nohu a ponára ho do vody hlavou napred? K tomu si pripočítajme relatívne vysokú úmrtnosť novorodencov a musí nám byť jasné, že vôbec sa narodiť v tejto dobe si vyžadovalo obrovskú dávku šťastia od Olympského panteónu. Keď už ste žili, pravdepodobne ste skončili ako otrok alebo žena (ku vzťahu Grékov k ženám sa ešte vrátim v niektorom z ďalších blogov, pretože to je kapitola sama o sebe). Ak ste boli obzvlášť šťastní, narodili ste sa ako muž a to do bohatej rodiny. A to znamenalo okrem iného aj to, že fyzická práca nebolo nič pre vás. Až tu sa naplno prejaví odlišnosť v hodnotách gréckej kultúry a ich úplne iného zmýšľania. V gréckej armáde nebojovali otroci. Otroci zostali doma, v relatívnom pokoji a v bezpečí. U starovekých Grékov bojovala aristokracia, ktorej pôvod sa dal väčšinou vystopovať k jednotlivým bohom (napríklad taký Platón a jeho family, si odvodzovala pôvod od Poseidona). Bolo na každom z aténskych občanov aby sa dobrovoľne postaral o obranu ich mesta. Neisť do boja znamenalo tú najväčšiu možnú potupu pre daného jedinca.

Je teda očividné, že nemôžeme grécku aristokraciu považovať len za retro verziu tej stredovekej. Sokrates sa napríklad zúčastnil viacerých bitiek počas Peloponézskych vojen (Sparta vs. Atény) - aspoň tak nám to potvrdili Platón a Xenofón (dielo Apologia - obrana; ospravedlňujem sa ale nepoznám oficiálny slovenský ekvivalent). Na jednej strane máme teda predstavu filozofa v starovekom Grécku. Urastený muž, fyzicky zdatný, všestranne vzdelaný (teda nie vzdelanie v modernom slova zmysle, samotný grécky pojem filozofia nezahŕňal v sebe len to, čo považujeme za filozofiu dnes - ale aj zvyšok vied - cez biológiu až po matematiku). No a na druhej strane máme nášho moderného filozofa za internetom. Poprípade na nejakej veľmi kvalitnej inštitúcii, akou je určite Univerzita Komenského.

Sme teda konečne bližšie k poznaniu? Pomáha nám moderná veda a poznatky dosiahnuť konečne to o čom mohli Gréci len snívať ? Ani zďaleka. Skôr by som sa priklonil k tomu, že aj tie posledné zvyšky originálnych myšlienok nám vytláča to, čo len roboticky absorbujeme zo sekundárnych, poprípade terciárnych zdrojov. Gréci tvorili. My sme sa naučili len pretvárať. Aristoteles sa počas jeho života zaoberal snáď všetkým možným. Podľa jednej milej anekdoty zomrel od nudy. Všetko na čo siahol, bol schopný obohatiť niečím, z čoho sa do dnešnej doby máme čo učiť. Áno, niektoré jeho nápady sú pritiahnuté za vlasy a znejú až smiešne ušiam moderného človeka (Aristoteles napríklad veril, že každé dieťa je prirodzene ženou a zvádza v matkinom lone boj o to, stať sa mužom; ak sa im to nepodarí, zostanú ženou) to mu však ani zďaleka neupiera jeho genialitu. Otázka je však položená na tom, či sme dnes schopní vyprodukovať takú myseľ. Myseľ, ktorá zanechá odkaz na niekoľko tisícročí dopredu. A nezaradí sa len do uniformného radu tisícok vedcov, biznismenov atď.; Sme?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?